Ide o najznámejšiu starodávnu knižnicu, aká kedy bola. Zriadená bola vo väčšom komplexe Museion (svätyňa všetkých múz), v meste Alexandria, v Egypte. Dôvodom, prečo je Alexandrijská knižnica tak veľmi zaujímavá je ten, že predchádzajúce archívy boli skôr lokálneho rázu. Táto knižnica mala mať pravdepodobne uchované viaceré spisy rôznych kultúr.
Jej rozmach nastal už v 3. storočí, ako celý komplex sa starala najmä o zaručene kvalitné spisovanie textov, ako aj učenie. Museion môžeme považovať za predchodcu dnešných univerzít.
Alexander Veľký v 4. storočí zahájil svoju cestu na Blízky Východ. Na týchto cestách nie len územia dobíjal, ale snažil sa obohacovať sa ich vedomosťami, ako aj rozšíriť grécke tradície. Práve v tejto dobe sa rozmáha východná kultúra aj na západ. Následne po jeho náhlej smrti prenecháva územie Egyptu Ptolemaiovi I., ktorý sem premiestnil aj svoje sídlo.
Následné generácie sa taktiež pričiňovali k jej rastu. Za obdobie 4. a 2. storočia p.n.l. , sa zaznamenáva počet cca 700 000 kníh, no verí sa že jej obsah sa napokon mohol vyšplhať až na niekoľko miliónov.
Tzv. Lov na knihy
Jedným zo spôsobom boli námorné cesty. Ak sa našla kniha od návštevníka, bola odobraná do knižnice, skopírovaná a vrátená. Obdržané boli aj diela z Atén, napríklad od Aeschyla, Sofokla alebo Euripeda. Okrem gréckeho jazyka a egyptského sa tu uplatnili aj iné, ktoré mali mať ešte väčšiu sekciu. Boli to napríklad východné náboženské spisy, dejiny Babylonu alebo hebrejské spisy a mnoho iných. Hovorí sa aj o tom, že práve tu vznikol prvý preklad Starého Zákona pre helenizovaný hebrejský ľud.
Kleopatra a Rímania
Kleopatraje naďalej braná ako veľmi očarujúca, vzdelaná žena, ktorá bola schopná zmocniť sa srdca najznámejšieho rímskeho vojvodcu Julia Cézara. Predchádzal tomu už dlhšie boj o moc s jej bratom. Tým, že bola tak dobrá v stratégii, ovládala grécky aj egyptský jazyk a dokonca sa podieľala na prepisovaní diel do knižnice, bolo ľahké počarovať samotnému Cézarovi. Pripojil sa na jej stranu a podpálil lode jej brata. Okrem iných budov si to odskákala aj Alexandrijská knižnica s miernou škodou.
Neskôr sa Kleopatra dostáva do sympatie Marca Antonia, ktorý jej mal, ako ospravedlnenie, darovať knihy z konkurenčnej knižnice v Pergamone. Ani to však nezachránilo jej existenciu. Kleopatra spolu s Antoniom umierajú po bitke pri Aktione.
Stále sa vedú rôzne dohady, ako mohlo jedno z najintelektuálnejších miest tej doby zaniknúť. Nasledujúce roky, po smrti poslednej kráľovnej Ptolemaiovcov, je knižnica vydaná napospas osudu. Jeden z obľúbených dohadov o príčine zániku je práve náboženstvo. Na tomto území sa vystriedalo kresťanstvo, následne islam. Hovorí sa o tom, že práve Arabi mohli knižnicu zrovnať so sebou, pretože bola v rozpore s ich vierou. No to sa presne nevie a dôvod ostáva stále nepresný.